ŽILINA. Je forma dôležitejšia ako obsah? Touto otázkou začal Miloš Ondrušek, vedúci žilinského literárneho klubu Silans. Odpovede skúsených aj neskúsených autorov, či už sa venujú próze či poézii, väčšinou smerovali k obsahu. Zaujímavý názor, že forma je obsah a obsah je forma mal svoje opodstatnenie. Každá ľudská činnosť má svoje pravidlá. Ak je básnik trpezlivý a dodržuje „pravidlá formy“, môže obsah svojho diela zefektívniť. Teoretické pravidlá sa vie naučiť hocikto z nás. Dobrý básnik ich však nevníma, pretože ich má vžité.

Na poéziu je potrebný talent. Čo ak niekto nemá talent, ale naučí sa pravidlá písania? Vznikne „kvázi poézia“. Tá sa bude podobať na poéziu, ale zážitok z jej čítania nebude tak veľký. Medzi poéziou a kvázi poéziou je zreteľná, ale tenká hranica.

Rýmy, slová, obrazy. Poézia by mala mať niečo, s čím sa čitateľ stotožní. Nie je rým ako rým. Niektoré z nich jednoducho nie sú dobré, pretože už boli objavené dávno (napríklad láska-kráska). Miloš Ondrušek zdôrazňuje, že treba písať tak, aby poézia a próza boli objavné.

Nie je ani písanie ako písanie. Písanie je forma života. Sadnúť si pred čistý papier s tým, že „idem písať“, však už znamená odtŕhanie sa od života. Aj básne sú dvoch druhov. Tie, na ktorých sa autor nadrie, a tie, ktoré z neho samé zostúpia.

Každé stretnutie má svoj koniec. Literárna improliga sa prednáškou o tvorivom písaní však neskončila. Viacerí prečítali ukážky zo svojej tvorby. Pridala sa aj hudobná zložka v podaní gitary.

Žilinský literárny klub Silans funguje už dvadsať rokov. Členom sa môže stať každý, kto tvorí a má pocit, že zásuvka v jeho písacom stolíku je už plná. Stretnutia bývajú každý posledný piatok v mesiaci o 16:00 v Makovického dome.

Adriana Bielková