Pero Le Kvet
Pero Le Kvet tvrdí, že prišiel na tento svet 8.8.1988 ako 23-ročný. Údajne sa narodil v hlave Petra Voleka len preto, aby mohol pestovať a šíriť patafyziku na tomto svete, ale aj na všetkých ostatných. Je spoluzakladateľom Spoločnosti pre Pestovanie a Šírenie Patafyziky na Slovensku a Iných Svetoch (SpPaŠ PnSaIS). Najmä jeho zásluhou uzreli svetlo sveta dnes už legendárne samizdatové patafyzické časopisy Bachor a Mozgomiškár, stojí aj za vznikom patafyzickej výtvarnej skupiny Deväťrýchlostný oblačný bicykel.
V rokoch 1988-1996 svoje poviedky, básne, eseje, patafyzické texty, kresby a koláže publikoval najmä v Dotykoch, Kultúrnom živote, FragmenteK, Profile súčasného výtvarného umenia a Sme na nedeľu. Počas existencie rádia Ragtime pripravoval a moderoval patafyzické relácie Mozgomiškáreň, Reprílium a Kotol pestrosti. Od roku 1992 je stálym spolupracovníkom pražského patafyzického časopisu Clinamen.
Je autorom knihy esejí o piatich významných patafyzikoch, ktorá vyšla v roku 1996 pod názvom Eseje v pražskom vydavateľstve Clinamen. V roku 2005 mu vyšla kniha Ulovené sny (Edition Ryba), ktorá je zbierkou krátkych surrealistických poetických poviedok a koláží. O dva roky neskôr vydal patafyzickú zbierku krátkych básničiek, nonsensov, perokresieb a vystrihovačiek s názvom Perózia (Artis Omnis, 2007). V tomto roku vyšla zbierka krátkych príbehov Mäsožravé kreslo (Artis Omnis, 2009). „... Písal som ich sporadicky niekoľko rokov najmä pre svoje potešenie a občas som niektoré uverejnil v rôznych časopisoch. Po nejakom čase som si všimol, že život začal moje vymyslené príbehy napodobňovať. V rôznych kútoch sveta sa totiž zrazu začali odohrávať „moje príbehy“. Dosť ma to prekvapilo. Napriek tomu som v písaní neprestal. A život neprestal v ich napodobňovaní. Sami sa o tom napokon môžete presvedčiť, ak si prečítate túto knižku.“