O svojom vzťahu k literatúre nám Max Kašparů prezradil, že je ako aktívny, tak pasívny. „Veľa čítam a veľa píšem. Tento rok som vydal svoju dvadsiatu publikáciu. Niektoré už mám preložené do piatich jazykov. Produkujem, prijímam - literatúra je môj život ako navonok, tak dovnútra.“

Ľuďom, ktorí sa prácou so slovom dostanú do stavu vyhorenia Max Kašparů odporúča, aby v prvom rade robili prevenciu. Ak už sa stane a sú vyhorení, aby navštívili odborníkov, ktorí sa venujú tejto problematike. „Čo sú väčšinou psychológovia, nie psychiatri. Oni s nimi tú vec preberú a budú s nimi hľadať cestu. Je ťažké sa z toho dostať sám. Tu je treba pomôcť, aby sme nekonali ako barón Prášil, ktorý sa z problémov, keď zapadol do blata, dostal tak, že sa chytil za vlasy a vytiahol sa z nich. Musí prísť vždy niekto, kto stojí na brehu a vytiahne človeka. Takže to chce spoluprácu.“ Účinnou prevenciou podľa neho môže byť adekvátny koníček, ktorý nám robí dobre a pri ktorom si odpočinieme. Pomôže, aj keď si urobíme rozdelenie povinností na veci nutné, veci potrebné a veci možné...

Beáta Jarošová, novinársky workshop