Na začiatku je obraz. Z neho sa potom odvíja celý príbeh, text ktorý si počas písania „žije vlastným životom“ a autorka sa ním necháva viesť. Preto boli hlavnou témou stredajšieho večera v literárnej kaviarni Artforum Tiene a odtiene života v literatúre.

V komornej atmosfére literárnej kaviarne Artfora sa rozvinula spontánna diskusia. Hovorilo sa o tom, čo všetci ľudia majú spoločné - o prežívaní detstva, o detskom svete a jeho logike. Tieto témy sú ústredným motívom Kompaníkovej najnovšieho diela Piata loď. Autorka viackrát spomenula fakt, že na veci existuje milión uhlov pohľadu a ona sa v knihe snažila zachytiť práve ten, čo patrí detskej protagonistke románu.

Pri spojení pojmov dieťa, literatúra a obrázky prišla, prirodzene, reč aj na ilustrované knihy. Spisovateľka sa vyjadrila, že po pár pokusoch už ilustrácie nerobí. Entuziazmus a inšpirácia jej však nechýbajú. Horšie je to s časom, ktorý je ťažké si na písanie nájsť popri starostlivosti o rodinu. Každopádne, prítomní sa rozchádzali s pocitom, že Piata loď nie je určite poslednou zaujímavou knihou, ktorú Monika Kompaníková napísala.

Mária Ižová, novinársky workshop