Anton Šulík: „V roku 1987 alebo 1988 to bola Kunderova Nesnesitelná lehkost bytí. Zo zahraničia donesený nacyklostylovaný samizdat a bolo to úžasné. Na jednej strane, že to bolo zakázané, ale na druhej strane veľmi bytostne sa ma Kundera dotýka do dnes. Je schopný popisovať niečo, čo cítim len kdesi v podvedomí, vzadu. A neviem to ako keby odtiaľ vyškriabať. On to veľmi bravúrne a jednoducho pomenúva veľmi presne a ešte s veľkým nadhľadom a úsmevom. Kunderu mám veľmi rád.“

Miroslav Jaroš