Divadlo Pôtoň pôsobí v Leviciach od roku 2001. Nikto z členov divadla nepochádza z Levíc. Divadlo Pôtoň vytvorilo v Leviciach 11 inscenácií, zrealizovalo 7 dlhodobých vzdelávacích projektov s medzinárodným presahom. Divadlo prizvalo k spolupráci 61 umelcov zo Slovenska i zahraničia. Ročne organizuje približne 60 kultúrnych podujatí pre obyvateľov mesta. Napriek tomu sa jeho členovia považujú v meste Levice za cudzincov.

Inscenácia Terra Granus (v preklade: Zem pri Hrone) vychádza z terénnych výskumov na dolnom Pohroní a hereckých workshopov na témy, ktoré z týchto výskumov vzišli. Primárnym tematickým rámcom bolo pre inscenátorov "hľadanie domova". Nie je to samozrejme náhodne zvolený rámec, pretože oblasť, v ktorej inscenačný tím divadla už niekoľko rokov pracuje a žije, je oblasťou deportácií, vysídľovaní, presúvaní, transportovaní, odchodov a príchodov...

Mohlo by sa zdať, a vcelku oprávnene, že na jednu inscenáciu je toho mnoho. Už vopred sa bolo treba vzdať nielen transportov židovskej obce do koncentračných táborov v časoch druhej svetovej vojny, ale aj rôznorodých súčasných útekov mladej generácie do zahraničia, za lepšími zajtrajškami a lepšími finančnými ohodnoteniami, či naopak, enklávy prindišov, ktorí svojím príchodom (kvôli novopostavenej elektrárni a rozmachu priemyselnej zóny) spravili z prevažne maďarsky hovoriaceho mesta mesto o mnoho viac slovenské.

Pozornosť bola teda upriamená na nasledovné okruhy:

Prvým z nich boli repatriantské výmeny medzi Maďarskom a Československom (tzv. Benešove dekréty) po skončení druhej svetovej vojny. Informátormi boli obyvatelia z Jura nad Hronom, ktorých je možné rozčleniť na niekoľko kategórií. Na jednej strane to boli ľudia, ktorí boli nemilosrdne naložení na vlak do Čiech, kde pracovali ako bíreši na veľkých gazdovstvách a častokrát boli oddelení od svojich rodín. Na strane druhej to boli prišelci z Maďarska (zo slovenských oblastí), ktorým agitátori sľubovali nový život v krajine kam patria a na strane tretej to boli potomkovia tých rodín, ktoré boli deportované do Maďarska bez akejkoľvek možnosti návratu.

Druhým okruhom bolo vysídlenie dediny Mochovce v osemdesiatych rokoch minulého storočia, kvôli výstavbe jadrovej elektrárne. V rámci tohto okruhu sa pracovalo tiež s viaczdrojovým systémom informátorov. Rozhovory prebiehali tak z obyvateľmi presídlenej dediny, ako aj s informačným centrom elektrární. Navyše, bolo možné čerpať z množstva etnologických výskumov, ktoré boli vyhotovené v posledných rokoch existencie dediny.

Tretím a posledným okruhom bol pohľad súčasníka - inscenátora (keďže nikto z tvorivého tímu nepochádza priamo z mapovanej oblasti), pohľad, s ohľadom na vyššie spomínané okruhy.

Text, ktorý nasledovne vznikal, však nepracuje so zozbieranými informáciami v dokumentárnej rovine. Každá jedna situácia je hyperbolizovaná, rôznorodo sa v celom svojom priebehu množí, často sa v nej strieda skutočnosť s imaginárnosťou a realistickosť s absurdnosťou. Tento text je kolážou šiestich príbehových línií odkazujúcich nielen na udalosti minulé a staré, ale aj na súdobé. Pričom súdobé nielen pre tých, ktorí pracujú a žijú na dolnom Pohroní.

Dramaturgia: Michal Ditte
Dramaturgická spolupráca: Zuza Ferenczová, a.h.
Hudobná spolupráca: Pavel Graus, a.h.
Scéna a kostýmy: Iveta Jurčová
Produkcia: Michal Somoš, Veronika Mezeiová
Réžia: Iveta Jurčová

Hrajú: Henrietta Rab, Michaela Hrbáčková, Gabriel Tóth, Kristína Sihelská, Kristína Tóth/Katarína Vakrčková, Réka Derzsi/Mária Danadová

http://www.poton.sk/inscenacie/terra_granus.htm