Dušek, Dušan
Narodil sa 4. januára 1946 v Gbelciach. Absolvoval štúdium geológie a chémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Pracoval ako lektor vo vydavateľstve Smena, redaktor v časopisoch Tip, Kamarát, Slovenské pohľady. Od roku 1979 do roku 1997 sa venoval výlučne literárnej tvorbe. Od roku 1993 zároveň vyučuje scenáristiku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, v súčasnosti pôsobí ako vedúci Ateliéru scenáristickej tvorby na tamojšej Filmovej a televíznej fakulte. Žije v Bratislave.
Po viacročnej časopiseckej príprave vstúpil do literatúry zbierkou poviedok Strecha domu (1972), ktorých témou sú zážitky z detstva na rodnom Záhorí. Nasledujúca kniha Oči a zrak (1975) je skomponovaná z krátkych poviedok, autorských úvah, humoristických básničiek a grotesiek. Knižky pre deti Najstarší zo všetkých vrabcov (1976), Pravdivý príbeh o Pačovi, Pištáčik (obe 1980) a Pištáčik sa žení (1981) tvoria kompozičný celok, spojený nielen autobiografickou postavou detského hrdinu Pištáčik, ale aj priestorom detstva dedinského chlapca so všetkými medziľudskými vzťahmi. V knihe poviedok Poloha pri srdci (1982) tematicky zostal v dôverne známom prostredí malého mestečka, ale sústredil sa na fragmenty osudov a skúsenosťou poznačených životných postojov starších ľudí najrôznejšej society. Podobne možno charakterizovať aj knihu krátkych próz Kalendár (1983), ktorá cez spomienkové vstupy do detstva naznačuje neúprosné plynutie času. Knihu poviedok Náprstok (1985) kompozične spája postava malomestskeho poštmajstra, ktorého zdanlivo všedný život je plný netušených tajomstiev, skrytých túžob, životnej múdrosti a svojrázneho, ale láskavého prístupu k ľuďom. Kniha Dvere do kľúčovej dierky (1987) obsahuje tri poviedky, v ktorých sa autor zameral na citový život dospievajúcej mládeže, na prvé ľúbostné kontakty a očarenie z nevinných erotických zážitkov vyvolávajúcich pocity neistoty a úzkosti. Kniha poviedok Babka na rebríku (1987) je rozprávaním o citových vzťahoch medzi predstaviteľmi rôznych generácií v rodine. Postrehy, mikrorozhovory a lyrické úvahy o prírode aj o zdanlivo bežných, no pritom poetických zakutiach všedného života vydal v básnickej zbierke Dúšky (1990). O humor a tajomnosť rozšíril svoj zaber aj v knihách poviedok Milosrdný čas (1992), Kufor na sny (1993) a Teplomer (1996). Výbery z poviedkovej tvorby autora vyšli pod názvom Prášky na spanie (1987) a Rodina z jedného kolena (1991).
Dušan Dušek je aj autorom filmových a televíznych scenárov a rozhlasových hier. Napísal literárne scenáre k filmom Ružové sny, Ja milujem, ty miluješ, Sojky v hlave, Vlakári, televíznu hru Rýchlik a z rozhlasových hier najväčší úspech dosiahla hra Muchy v zime.
„Sú to reči a rečičky, čo som dostal do daru, vošli mi do ucha a blúdili v tele spolu s obrázkami ľudí a krajiny, až sa premenili na atrament v mojom guľôčkovom pere . »