"Výnimočná firma, ktorá sa rozhodla investovať do literatúry" – takto sa vyjadril na adresu ANASOFT-u laureát literárnej ceny Anasoft litera 2006 spisovateľ Pavel Vilikovský. Literárna cena Anasoft litera za pôvodnú slovenskú prózu v sebe spája záujem sponzora a organizátorov o priamu podporu slovenskej literatúry. Pri zostavovaní štatútu ceny si organizátori vytýčili za cieľ oceniť a konkrétne podporiť súčasné diela na slovenskom knižnom trhu a ich autorom pomôcť v ďalšej tvorbe významnou finančnou čiastkou 200 000 Sk. Zárukou objektivity tejto finančne najlepšie ohodnotenej slovenskej literárnej ceny je automatická nominácia všetkých prozaických diel slovenských autorov v prvom vydaní vydaných v uplynulom roku a predovšetkým odbornosť a nezávislosť poroty posudzujúcej nominované knihy. Cena prebieha v dvoch kolách. V prvom kole porota vyberie desať finalistov. V druhom kole bude z týchto kníh vybraná jedna, ktorá získa literárnu cenu Anasoft litera.

Literárnu cenu podporuje Anasoft APR, s.r.o. Je to slovenská spoločnosť, ktorá sa medzi svoje filantropické aktivity rozhodla zaradiť aj podporu slovenskej kultúry.

Fotograf a publicista. Narodil sa v roku 1964, Bratislava. 1983 - 1987 štúdium na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej a medziodborové štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdií pracuje ako reportér slovenských a českých časopisov (Mladé rozlety, Plus 7 dní, Mladý svět, Reflex). Spolupracuje s viacerými domácimi a zahraničnými médiami. Je spoluzakladateľom knižnice EKO-FOTO a predsedom občianskeho združenia Človek v ohrození. Žije v Bratislave. Od roku 2003 vykonáva fotografickú a publikačnú činnosť v slobodnom povolaní: Instinkt, Domino fórum, Formát, reportáže v krízových oblastiach sveta, reportáže zo zahraničných ciest, kurátor viacerých výstav na Mesiaci fotografie v Bratislave, lektor fotografických dielní na Letnej fotoškole v Poprade.

Najzásadnejší člen kapiel Karpatské Chrbáty a Vrbovskí Víťazi i Abusus osobne a nedá si pokoja a ešte aj literatúru tvorí. Nedávno mu vyšla rozprávkova kniha nielen pre deti Láskavé rozprávky.

Vyštudovala divadelnú réžiu na FAMU v Prahe. Je vydatá, má jednu dcéru a žije v Komárne a Bratislave. Debutovala 1. apríla 2000 novelou Samko Tále: Kniha o cintoríne , ktorá sa stala bestsellerom a doteraz vyšla v štyroch vydaniach na Slovensku (2000, 2001, 2002, 2005 LCA Bratislava) a v Čechách (2004, Host Brno), Švédsku (2006, Skosnöret Stockholm) a Francúzsku (2006, l’Engouletemps Paris). V roku 2007 vyjde kniha v Poľsku (Pogranicze Sejny) a Rusku (KultInformPress Saint Petersburg). Daniela Kapitáňová vyučuje kreatívne písanie na univerzite v Nitre a pracuje v Slovenskom rozhlase. Pravidelne uverejňuje fejtóny v denníkoch SME a Pravda. Venuje sa aj teórii detektívneho žánru a v denníku Pravda publikovala seriál paródií na najslávnejších detektívov (Vražda v Slopnej, 2003) a na pokračovanie uverejnila klasickú detektívku (Zostane to v rodine, 2004), ktorá vyšla knižne s názvom Nech to zostane v rodine! (2005, LCA Bratislava) a v českom preklade Ať to zůstane v rodině! (2006, Host Brno). Autorka tejto netradičnej detektívky získala v roku 2006 nomináciu medzi desiatimi finalistami literárnej súťaže Anasoft litera. Jej poviedky boli preložené publikované v antológiách a časopisecky v Nemecku, Rakúsku, Čechách a Slovinsku. V súčasnosti pracuje na scenároch celovečerných filmov, jeden na motívy svojho detektívneho románu a druhý o Samkovi Tále.

Vlastným menom Vladimír Potančok bol dídžejom už legendárneho bratislavského rádia Ragtime, je známy svojimy etno a world diskotékami. Okrem toho publikuje články o hudbe v týždenníku .týždeň.

Žije a pracuje v Prešove. Vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor žurnalistika, pracovala ako knihovníčka v Knižnici P. O. Hviezdoslava v Prešove na detskom oddelení Slniečko, ako metodička pre prácu s deťmi a mládežou a vedúca pracovnej skupiny zameranej na prácu s deťmi a mládežou zriadenou Slovenskou národnou knižnicou v Martine. Píše knihy pre deti a mládež.

Vyštudovala slovenčinu a literatúru s dejepisom na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. V rokoch 1988 až 1997 pracovala v JÚĽŠ SAV v Bratislave. Bola jednou zo zakladajúcich členov divadla Stoka, ktoré vzniklo roku 1991 v Bratislave. Od roku 2004 účinkuje v divadle SkRAT. Píše a venuje sa prekladateľskej aj redakčnej činnosti (Valér Novarina, Lautreamont, monografia o Oskárovi Čepanovi), Je spoluautorkou Synonymického slovníka slovenčiny, s Janou Geržovou spolupracovala na slovníku Kľúčové termíny výtvarného umenia 2. pol. 20. storočia. Príležitostné texty uverejňuje v denníku Sme.

Slovenský básnik, prozaik, textár a prekladateľ. Prvé básne začal uverejňovať v roku 1961 v časopise Mladá tvorba, no knižného debutu sa dočkal až v roku 1969, kedy mu vyšla zbierka básní Krátke dejstvo kopijníkov. Vo svojich dielach sa snaží vyjadriť zážitkový a fantazijno-rozprávkový svet svojho detstva, ktorý mu splýva s bájnym dávnovekom ľudstva. Charakteristickou črtou pre jeho básne je odhodlanie k často riskantnému činu, preverovanie mravnej, ale aj fyzickej spôsobilosti postáv, prechádzanie od reality do fantazijna, prelínanie dvoch svetov, ale taktiež časté používanie zátvoriek, ktoré napomáhajú oddeľovať tieto svety a uvedomovať si ich rozdielnosť. V 70. rokoch mu bola pre jeho politické názory pozastavená publikačná činnosť. Okrem vlastnej tvorby sa venuje i písaniu textov piesní, ktoré sú písané výlučne pre Deža Ursinyho, a sú neobyčajným zjavom v slovenskej populárnej hudbe. Taktiež sa venuje i prekladom zo španielčiny a portugalčiny. Jeho diela boli taktiež prekladané do viacerých cudzích jazykov, ako napr. nemčina (Medzihry), portugalčina, bulharčina či rumunčina (Rovinsko, juhozápad. Smrť matky).

Jan Balabán sa narodil v roku 1961 v Šumperku. Od jedného roku však vyrastal v Ostrave, kde so svojím brato Danielom a s priateľmi podnikal rôzne literárne, výtvarné a duchovné pokusy. Ešte v totalite vyštudoval Filozofickú fakultu Palackého univerzity v Olomouci, kde písal lyriku a koketoval s literárnou vedou. Vrátil sa do Ostravy, našiel prácu technického prekladateľa. Má dve deti. Navštívil Anglicko, Kanadu a USA. Rozviedol sa. Kniha poviedok MOžná že odcházíme bola v ankete Lidových novin vyhlásená Knihou roku 2004 a získala cenu Magnesia Litera 2005 za prózu a nomináciu na Štátnu cenu za literatúru 2004.

Germanistka a publicistka. Koordinátorka projektu a redaktorka feministického kultúrneho časopisu ASPEKT. Žije v Bratislave. Spolu s Janou Juráňovou a inými je autorkou kníh Lesby-by-by, Piata žena, Ružový a modrý svet, Žena nie je tovar, Histórie žien.