Momentálne sa zaoberám postmodernou, literatúrou a náboženstvom. Mám úžasnú rodinu, žiadne domáce zviera a chodím do speváckeho krúžku. Chcela by som bývať v jaskyni s veľkými lampičkami, mať viac času a naučiť sa plynule po hebrejsky. Obdivujem poctivých, láskavých a ochotných ľudí.

Chce nakaziť celý svet humorom, preto sa ho snaží zakomponovať do každej básne a každej svojej tvorby vždy keď sa to dá a keď sa mi to podarí .Občas napíše aj prozaické dielko . Rád píše aforizmy a epigramy . Romantickú dušu dokáže vdýchnuť svojim výšivkám, fotografiám i filmom.

(1959, Prešov). Básnik, prozaik a esejista. Je absolventom Strednej umeleckej priemyselnej školy v Košiciach a Bratislave (odbor keramika). Kratší čas pracoval v bratislavskej Mestskej galérii, potom študoval odbor reštaurovanie na dvojročnej nadstavbe a teológiu na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave (1983-1987). V súčasnosti pôsobí ako kazateľ Cirkvi bratskej v Bratislave.

Daniel Pastirčák na ŽLF: v stredu 6.10.2010 o 16.00 hod v Nadácii POLIS v programe „Farby môjho života s básnikom a esejistom Danielom Pastirčákom“.

(1945, Trenčín). Publicista, žije v Bratislave. Od roku 2007 je pedagógom Fakulty masmédií na Paneurópskej vysokej škole. Viac ako štyri desaťročia sa profesionálne venuje fotografii ako historik, teoretik, kurátor (vyše 200 výstav) a člen odborných porôt medzinárodných výstav a salónov na Slovensku a v zahraničí. Autor alebo spoluautor 24 kníh (FOTO SK 2006, Eugen Lazišťan, Ester Plicková, Martin Martinček, Ester Martinčeková-Šimerová, Čas slnka, Kamey, Ako sa krúti svet...). Od roku 1997 je oficiálnym delegátom Slovenskej republiky v Medzinárodnej federácii fotografického umenia (FIAP), v rokoch 2001 - 2004 bol predsedom Slovenského komitétu FIAP, v rokoch 1998 -2003 predseda celoslovenského poradného zboru pre fotografiu. Laureát Ceny Egona Erwina Kischa za významné dielo literatúry faktu (Fotograf Beatles), vydané roku 2000, nositeľ medaily J. M. Petzvala (1991), Zlatého odznaku Zväzu slovenských fotografov (1995). Roku 2003 mu Predsedníctvo ZSF udelilo titul Autor Zväzu slovenských fotografov (AZSF). Roku 2005 mu Medzinárodná federácia fotografického umenia (FIAP) udelila titul ESFIAP - Excelencia FIAP za dlhoročné pôsobenie vo fotografii ako teoretik, historik, člen odborných porôt, kurátor výstav a autor fotografických publikácií.

Marián Pauer na ŽLF v pondelok 4.10.2010 o 16.00 hod v Nadácii POLIS v programe "Farby môjho života s publicistom Mariánom Pauerom".

Pracuje na Žilinskej univerzite ako riaditeľ vydavateľstva EDIS. Venuje sa fotografickej tvorbe a publikačnej činnosti v tejto oblasti. Je dlhoročným predsedom fotoklubu GAMA na Žilinskej univerzite, ktorý od roku 1978 pravidelne organizuje Bienále medzinárodného salónu fotografie DOPRAVA. Zostavil a usporiadal sedem tematických výstav PREMENY ŽILINY, porovnávajúce históriu a súčasnosť Žiliny a v roku 1989 vydal rovnomennú knihu spolu s Ing. Gustávom Krušinským. Od založenia Zboru Žilincov pracoval ako jeho tajomník a od roku 2009 ako jeho predseda.

Narodená: 1.11.1950 v Bytči, mladý život prežila a maturovala v/srdcu blízkej/: Čadci, vyštudovala : LFUK v Bratislave, pôsobila v : Žiline a okolí, t.č. pracuje a býva v : Žiline.
Od detských rokov sa pokúša stále čosi písať - najpr tajne pre seba, potom i na rôzne príležitosti do školy, r.l975 získala na vysokej škole v súťaži „Literárny talent“ 2.miesto v kategórii poézia a 3.miesto v próze, neskôr uverejnila niekoľko prác /poézia, próza, rozprávky.../ v Cieli, Večerníku, Smene, SME, Harmónii, Slovenke, Dotykoch, Romboide, a i.

Pražská hudobná skupina, ktorej hlavnou postavou je spevák, klavirista a textár Filip Topol. Prvý raz verejne vystúpila roku 1979 na legendárnych Pražských jazzových dňoch – vtedy mala väčšina Psích vojakov trinásť rokov. Pred rokom 1989 sa stali cieľom eštebáckeho prenasledovania, vystupovať mohli iba na súkromných undergroundových akciách. Po zmene režimu začali koncertovať verejne nielen doma, ale aj v zahraničí. Diskografia: Mučivé vzpomínky, Hoříci holubi, Myši v poli a jiné příběhy, Střepy, U sousedů vyje pes, Slečna Kristýna, Těžko říct a iné.

Psí vojáci na ŽLF vo štvrtok 7. 10. 2010 o 20.00 hod na Stanici Žilina-Záriečie.

(1972, Bratislava) Robert Roth je slovenský herec, narodil sa v Bratislave, vyštudoval na konzervatóriu v Bratislave hudobno-dramatický odbor, je členom Činohry Slovenského národného divadla, ale hráva aj na iných pódiách, napríklad v Bratislavskom mestskom divadle či v Divadle a. h. a. V roku 2008 získal Dosky za postavu Hamleta v rovnomennej inscenácii SND, o ktorej povedal: „Hamlet je strašná šupa. Neviem to ani k ničomu prirovnať. Je to jednoducho triapolhodinové manipulovanie s mozgom. Musíte na javisku ten príbeh prežiť, zažiť a umrieť v priebehu tri a pol hodiny a zvyčajne je na to celý život. Je to veľmi ťažké, ale zároveň krásne, že sa pre to oplatí byť.“ Hral napríklad Gratiana v Kupcovi benátskom, tatka Ubu v Jarryho Tatkovi Ubu, Arthura v Mrozekovom Tangu, alebo vo filme Hrubeš a Mareš sú kamaráti do dažďa. Spolupracuje s rozhlasom. Vydal debutový album s názvom Klamanie telom, jedenásť piesní v šansónovom duchu nadväzuje na tradíciu Deža Ursínyho a Jaroslava Filipa.

Robert Roth na ŽLF v pondelok 4. 10. 2010 o 20.00 hod na Stanici Žilina-Záriečie v divadelnom predstavení Hollyroth.

(1985, Bratislava) Broňa Schraggeová sa narodila v Bratislave, tam študuje grafiku na VŠVU, hrá v skupine Kosa z nosa a občas si denník zvykne nie písať, ale kresliť. Taký druh obrázkov, prostredníctvom ktorých sa veľmi autenticky vyrovnáva sestra s bratovou chorobou a skonom, je aj v knihe Ja a môj brat (Artforum 2010). Komiks začal vznikať krátko po smrti autorkinho brata, študenta architektúry, z potreby uchovať spomienky na spoločné chvíle. Obrázky sa začali prepájať do jednotlivých príbehov, ktoré zachytávajú bežné radosti a starosti mladých Bratislavčanov – priateľstvá a lásky, lyžovačky, večierky, nočné skejtbordovanie na Slavíne, neočakávaný vpád Filipovej rakoviny do života celej rodiny...

Broňa Schraggeová na ŽLF v pondelok 4. 10. 2010 o 18.00 hod v kníhkupectve Artforum.

narodený 1977, žije v Žiline. Samostatne publikoval básnickú zbierku Zatmenie panny (2002), za ktorú získal hlavnú cenu Rubato, ako aj Cenu Ivana Kraska za najlepší knižný debut. Časopisecky publikoval vo viacerých slovenských i zahraničných periodikách (napr. Rak, Romboid, Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Psí víno, Zrcadlení/Zrkadlenie). Pracuje ako vysokoškolský pedagóg. Je zakladateľom Trnavského literárneho klubu, literárnej revue Liter a organizátorom literárneho festivalu Trnavské literárne slávnosti.