(1967, Modra) Veronika Šikulová sa narodila v Modre. Po absolvovaní gymnázia v Modre vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobila ako novinárka a popritom sa venovala písaniu próz. Prvé prózy publikovala v literárnej prílohe denníka Smena, v literárnych časopisoch Romboid, Slovenské pohľady a v zborníku mladých autorov Druhý dych (1985). Žije a tvorí v Modre. Napísala knižky Odtiene (1997), Z obloka (1999), Mesačná dúha (2003), To mlieko má horúčku (2006) a nedávno Domček jedným ťahom, ktorý patrí medzi desiatich finalistov prestížnej literárnej súťaže Anasoft litera 2010.

Veronika Šikulová na ŽLF v stredu 6. 10. 2010 o 18.00 hod v kníhkupectve Artforum.

(1957, Bratislava). Spisovateľ a novinár. Totalitný režim prenasledoval jeho otca a následne aj jeho a znemožnil mu štúdium na vysokej škole, preto sa vyučil za potrubára a postupne pracoval ako ošetrovateľ, predavač, športový inštruktor, plavčík, kurič. Do roku 1989 publikoval v samizdate, neskôr bol šéfredaktorom vydavateľstva Archa, od roku 1997 viedol týždenník Domino-Fórum a v rokoch 1997 - 2006 pracoval v denníku SME, z toho sedem rokov ako šéfredaktor. Je autorom noviel (Džin a Záujem), súboru komentovaných listov jeho otca z väzenia (Světelná znamení) a knihy esejí (Hľadanie obáv). Od novembra 2006 do januára 2009 bol šéfredaktorom politicko-kultúrneho týždenníka Respekt, ktorý vychádza v Prahe, dnes je jeho editorom.

Martin M. Šimečka na ŽLF: v utorok 5.10.2010 o 16.00 hod v Nadácii POLIS v programe "Odkrývanie slov a obrazov s Ivanom Klímom a Martinom Šimečkom"

(1936, Praha). Filozof, profesor Univerzity Karlovej. Nemohol študovať, vyučil sa a pracoval ako zlatník, neskôr mechanik. V roku 1958 diaľkovo maturoval, od roku 1963 diaľkovo študoval matematiku na MFF UK. V rokoch 1964 – 1990 pracoval ako programátor, neskôr výskumný pracovník vo VÚMS Praha na vývoji základného software. V tomto odbore publikoval niekoľko kníh a desiatky odborných článkov. V sedemdesiatych rokoch viedol rôzne bytové semináre, predovšetkým seminár o Nietzscheovi (1973 až 1982). V roku 1976 podpísal Chartu 77 a publikoval v samizdate. Zaoberá sa hlavne filozofickou antropológiou, dejinami náboženstva a antropológiou inštitúcií.

riaditeľ Štátneho archívu v Žiline, člen Slovenskej historickej spoločnosti, Spoločnosti slovenských archivárov, Názvoslovnej komisie mesta Žilina, Komisie pre pamätihodnosti mesta Žilina, spoluzakladateľ Staromestských slávností mesta Žilina, nositeľ Križkovej a Sasinkovej medaily za rozvoj slovenského archívnictva, pamätnej medaily Mesta Žilina, publicista a historik, autor viacerých publikácii o histórii Žiliny a regiónu.

(1972, Bratislava). Vysokoškolský pedagóg, učí rétoriku, debatovanie a všeličo medzi tým a aj mimo toho. Má rád knihy (nie spálené), filmy (nie čiernobiele), divadlo (profesionálne, ktoré sa môže tváriť amatérsky), hudbu (starý dobrý pop, šansón a hudobné experimenty) a Barbru Streisandovú, študentov (ale len živých), jedlo (hlavne s korením života) a svoju manželku (aj preto, že ho berie s jeho nedokonalosťami). Ľutuje pár vecí vo svojom živote a keby sa to dalo, tak by ich nezopakoval. Keby mal mesiac voľno, tak by od rána do večera čítal zabudnuté knihy a pozeral filmy a chodil pešo po svete so svojou ženou. Je členom Slovenskej debatnej asociácie a vo sfére debatných duelov má rozhodcovskú akreditáciu prvého i druhého stupňa. Tanító znamená po maďarsky učiteľ, ale keby sa volal Katona, tak by sa vojakom isto nestal.

Je stálym spolupracovníkom Nadácie POLIS.

Viktor Tanító na ŽLF: v utorok 5.10.2010 o 13.00 hod v Nadácii POLIS v programe "Myslenie je väčšie dobrodružstvo ako bungee jumping" (študentská exhibičná debata).

Ivana Taranenková vyštudovala Filozofickú fakultu UK v Bratislave, odbor filozofia – slovenský jazyk a literatúra. V súčasnosti pôsobí ako vedecká pracovníčka Ústavu slovenskej literatúry SAV. Je členkou Oddelenia literatúry 19. storočia s výskumným zameraním na problematiku literatúry slovenského realizmu. Je členkou redakcie projektu Zlatý fond denníka SME. Participovala aj na kolektívnych projektoch zameraných na diela slovenskej literatúry 19. a 20. storočia. Venuje sa literárnej kritike. Pôsobila ako redaktorka časopisu OS, v súčasnosti je redaktorkou časopisu Romboid.

Na ŽLF v utorok 5.10.2010 o 18:00 v kníhkupectve Artforum

Multižánrový projekt Teatro Fatal – Jakub Ursiny (klavír, spev), Takumi Ide (kontrabas), Jana Bútorová (husle, spev), Martin Štefík (husle), Peter Vavro (gitara, vokály) – je moderný minimalistický kvintet oscilujúci na pomedzí klasickej hudby, ethnic music, avantgardy, popu a rocku. Začal sa v roku 2009 v Bratislave, v januári 2010 vzniklo CD Divadlo frizúr. Všetky skladby na tomto nosiči sú autorské. Teatro Fatal má za sebou zaujímavé koncerty v niekoľkých slovenských mestách.

Teatro Fatal na ŽLF vo štvrtok 7. 10. 2010 o 20.00 hod na Stanici Žilina-Záriečie.

(*26. októbra 1977, Martin, žije v Prahe)

Prezident literárneho klubu Mädokýš, prozaik, básnik už len zdonútenia, tvorca a lektor viacerých literárnych dielní na Slovensku i v Čechách, šéfredaktor literárnej revue Mädokýš. Publikuje v literárnych časopisoch na Slovensku, v Čechách i na internete.

Ocenený na celoštátnych súťažiach – Literárny Zvolen, Literárna Senica, Gorazdov Prešov, Jašíkove Kysuce, Literární Vysočina a mnohých ďalších...

(1966, Brno). Český biológ a duchovný. Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Masarykovej univerzity v odbore molekulárna biológia a genetika. Teologické vzdelanie získal štúdiom v Olomouci a Bruseli. V svojej doktorandskej práci na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity sa zameral na etickú problematiku poznania ľudského genómu a na genetiku správania. Vedie seminár na Fakulte sociálnych štúdií Univerzity Karlovej a vyučuje etiku na Lekárskej fakulte v Brne. Je prednostom Ústavu etiky na 3. lekárskej fakulte Univerzity Karlovej. Spolu s Tomášom Halíkom pôsobí v akademickej farnosti u Najsvätejšieho Salvátora v Prahe. Ako duchovný pôsobí počas víkendov aj v Lechovickom pútnickom kostole pri Znojme. Je učiteľom biológie, náboženstva a etiky na Biskupskom gymnáziu v Brne a na Arcibiskupskom gymnáziu v Prahe. Zúčastnil sa dvoch expedícií na Antarktídu (1997, 2000) spolu s českým polárnikom Jaroslavom Pavlíčkom. Orko, pôvodne Orlie oko, je prezývka, ktorá ho sprevádza od skautských rokov. Publikuje v mnohých periodikách, zaoberá sa témami evolučnej biológie a lekárskej i environmentálnej etiky. Vo vydavateľstve Cesty mu vyšli knihy: Tančící skály : o vývoji života na Zemi, o člověku a o Bohu (2003), Šestá cesta : o havranech, o liliích a o mnohem vzácnější cestě (2004), Návrat ke Stromu života: evoluce a křesťanství (2005), Poslední země: Antarktida (2007), Místo, na němž stojíš, je posvátná země: O kruhu úcty k člověku, přírodě a celému vesmíru (2008), Probouzení (2009).

Marek Orko Vácha na ŽLF: v piatok 8.10.2010 o 16.00 hod v Nadácii POLIS v programe „Odkrývanie slov a obrazov s Markom Orkom Váchom a Petrom Žaloudkom“.

Narodil sa v Košiciach, je absolventom FF UK, žije v Bratislave. Vydal zbierky poviedok: Malý román (1994), Prečo sa smrtka smeje (2003), Rozprávky z čiernej Afriky (2004); spolu s Emanom Erdélyim Univerzitu (1996) a Diabla pod čapicou (2002). Vadasova kniha Liečiteľ (2006) získala prestížnu literárnu cenu Anasoft Litera 2007. Všetky Vadasove knižky vyšli vo vydavateľstve LCA K. K. Bagalu.

na ŽLF v sobotu 9.10.2010 o 21:00 na Stanici Žilina-Záriečie